Komuž ja gnadny som, tomu som ja gnadny, a na kogo ja se zmilijom, na togo ja se zmilijom. (2. knigły Mojzasa 33, 19)
Grono za mjasec julij wjeźo nas k tšojenju, ako israelski lud jo śěgnuł z Egyptojskeje do njeznatego, wót Boga wubranego kraja. Mojzas jo wjadł israelski lud a jo stojał w direktnem kontakśe z Bogom. Wón se rozgranja z nim a njepósrědnje słyšy wótegrona Kněza. To jogo tak wuskoboźijo, až se pšaša, lěc njamóžo teke woblico Boga wiźeś?
Ale na to Bog śěgnjo granicu. Wón Mojzasoju hyšći pśilubijo: „Ja cu daś prědku twójogo woblica wšyknu móju dobroś mimo hyś, a cu daś prjatkowaś to Knězowe mě prědk tebje ... mójo woblico pak njamózoš ty wiźeś, pśeto žeden cłowjek njamóžo žywy byś, kenž mě wiźi.“ (werše 19 a 20).