Diese Seite drucken

Su powědali wót lanu a wót źěła až k płatoju

Awtor: Gregor Wieczorek srjoda, 17. oktober 2018
Barbucka pśěza we 1930tych lětach. Fośe z archiwa Wilfrieda Halbaša

Z Barbuka/Bärenbrück. Jadnab 20 wejsanarjow jo se pśinamakało w Barbuce na serbske wótpołdnjo z pójsynogu srjodu tyźeń. Organizator Manfred Hobliž (Hoblisch) pyta pśecej za interesantneju temu, wót kótarejež wejsanarje mógu se wulicowaś. Tenraz jo motto było: wót lanu až k płatoju. Wón jo wobstarał kólaska a wšaki rěd k źěłanju lanu ako źergac, bardo, pśěźeno, sukałko abo cołnik, a wjele drugego. Za tym jo se we jsy wopšašał. Teke Gisela Spillerowa a Wilfried Halbaš stej jomu pomagałej. Wšake produkty wót lanu su teke měli, mjazy nimi lanowe šorce a... rědne trokate płachty. Originalne! Tak su pśišli lažko do rozgrona wót lanu, jogo kubłanju a źěłanju, a młogi jo se na stare case dopomnjeł.

artikel pógódnośiś
(0 )
Pšosym zalogujśo se, cośo-li komentar dodaś