Serbskego pśijaśela namakał

Von Ines Neumannojc Mittwoch, 05. Oktober 2016
Dejmy se źiwaś, wjele luźi jo na serbskej rěcnej šuli serbsku rěc wuknuło. Kopica wót nich jo hyšći źinsa znatych w serbskem žywjenju. Wót Bernda Pittkuningsa (na fośe 5. wótlěwa), Ute Henšeloweje a Gerharda Gräbiga smy dopomnjeński na toś tom boku a 5. boku wótśišćali. Wiźeś su teke (wótlěwa) Milenka Stockowa, źinsa wjednica serbskeje kulturneje informacije Lodka; njeznaty; Veronika Golcowa, ceptarka z Mósta, kótaraž jo něnto w Bayerskej; žylojska šlodarka Doris Heinzowa; njeznata pśedawarka?; muski z Turjeja?; Alojs Henčl z Hatow (Górna Łužyca), tencas redaktor Płomjenja a budyšyński, źinsa drježdźański wuměńkaŕ; Christine Kühnoes, wucabnica za serbšćinu z Bórkow a źinsa wuměnkarka; Albert Tica, direktor šule, źinsa 91 lět stary a w Chóśebuzu žywy a tegdejšna docentka a źinsajšna wjednica šule Marja Elikowska-Winklerowa. Foto: archiw B. Pittkunings

Bernd Pittkunings pišo: „Som se wobźělił na kursach w Dešanku na Centralnej serbskej rěcnej šuli ‚Kurt Krjeńc‘ w lěśe 1985, 1987 a 1988“. Ale jogo censury su wjelgin wšake byli. 1985 jo dostał wopismo na zakładnem schójźeńku ze skóńcnym predikatom „wjelgin derje“. Drugi raz jo pak jano „spokojece“ było a 1988 zasej „dobre“.

Kak jo k tomu dojšło? W drugem kursu jo spóznał swójogo górnoserbskego pśijaśela Alojsa Henčla z Hatow. Wón jo był tegdy redaktor „Płomjenja“ w Budyšynje a jo dejał teke dolnoserbske pśinoski pisaś. Dla togo jo był na kursu w Dešanku. Tak ako Pytko jo teke wón zbrašony był a wobej stej měłej te samske zajmy. Ceły cas stej se wulicowałej a dla togo, se wě, njejstej wjele we wucbje wuknułej.

(0 )
Bitte anmelden, um einen Kommentar zu posten
 
  • Zustellung der Wochenzeitung durch einen Zusteller oder durch die Post
  • Unsere Zeitung ist ein Muss für jeden, der sich für die Sprache, Kultur und den Alltag des autochthonen slawischen Volkes interessiert.
  • für 26,40 € jährlich

Zeitung bestellen

  • voller Zugang zu Nowy Casnik online und zum E-Paper
  • zusätzliche Funktionen (Archiv, Kommentieren, Bewerten, als PDF speichern)
  • für 14,40 € jährlich (für Abonnenten der gedruckten Ausgabe nur 9 €)

Zugang bestellen